Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

História

Pôvod názvu obce

Podľa ústneho nepodloženého podania existuje o pôvode názvu niekoľko verzií. Jedna hovorí, že v dávnych časoch sa uberalo popredné a mocné knieža hradskou vedúcou cez obec. Pri tejto príležitosti sa vraj konala v obci mimoriadna slávnosť. Na tomto základe dostala meno Oslavany, neskôr Oslany. Iná verzia  (pravdepodobnejšia) je tá, že osada patrila starému rodu Oszlianskych a odtiaľ sa odvodilo meno obce. Ďalšia hovorí, že názov je odvodený od potoka Slaný. 

OSÍDLENIE  

S prvými stopami osídlenia Hornej Nitry sa stretávame v mladšej dobe kamennej. Viac nálezov sa našlo zo strednej a mladšej doby bronzovej a staršej doby železnej. Prevládalo tu lužické osídlenie. Oslany s okolím tvorili dopravno-obchodný a strategicko-vojenský uzol. Cez obec už v tej dobe prechádzali dôležité cesty: Nitra – Žilina, Turiec – Žarnovica. V blízkosti týchto ciest sa začali budovať opevnené vyvýšené sídliská, známe pod názvom hrinky, hrádky a hradiská. Za lužické sa považujú hrádky: v Chalmovej, v Kamenci a Čereňanoch. Tieto patrili do oslianskej oblasti.

V mladšej dobe železnej obývali náš kraj schudobnení lužickí obyvatelia, ovplyvnení civilizačnými prvkami príchodom Keltov a Dákov. Pretože Oslany ležali na križovatke ciest, bol v nich veľký pohyb obyvateľstva. Pomerne husto bola osídlená hornonitrianska oblasť už v dobe rímskej.

Z doby Veľkomoravskej ríše sa našli v našej oblasti nálezy o Slovanoch, ktorí tiež mali svoje sídliská. Sťahovanie národov ich nútilo hľadať bezpečné miesta a preto osídlili podhorské a horské oblasti Hornej Nitry. Porážka Veľkomoravskej ríše zapríčinila v osídlení Hornej Nitry veľké zmeny. Územie obsadili maďarské kočovné kmene.

Za vlády Štefana I. sa Uhorský štát rozširoval smerom na sever. Obyvateľstvo stavalo i naďalej hrádky a hradiská proti nepriateľským nájazdom. O jednom takomto hrádku píše historik Hornej Nitry takto: „Na území medzi Oslanmi a Čereňanmi bolo zistené, avšak nepreskúmané hradisko. Predpokladá sa, že bolo obranným opevnením oslianskej občiny už v 10. storočí. Po spojení tohoto územia s Uhorskom stratilo opevnenie význam a bolo opustené“. 

Vytvorenie Oslianskeho panstva vyvolalo potrebu budovať nové opevnenie. Toto malo byť centrom kráľovských majetkov v obvode Oslian a malo chrániť prechod z dobre prístupnej Hornej Nitry k Súľovskej časti Pohronia.. Predpokladá sa, že toto opevnenie bolo vybudované na južnej strane obce v blízkosti vrchu Chlmok, kde malo strategickú polohu.

HISTÓRIA V DOKUMENTOCH

Prvá písomná zmienka o Oslanoch pochádza z roku 1254, v ktorej sa spomína kráľovský úradník Ivanka v Oslanoch. Podľa zápisov vo farskej kronike obec existovala už za vlády sv. Štefana (997-1038). Najstaršia pamiatka o Oslanoch sa nachádza vo vatikánskom archíve – „Hoslan“ z roku 1332. V dokumente z r. 1395 sa stretávame s pomenovaním „Ozslian“ a v r. 1424 „Ozlan“. Pôvodné jadro po architektonickej stránke predstavuje potočnú radovú dedinku, ktorá sa zmenila na mestečko s rínkom.

Po rozpadnutí Zvolenského lesa oslianska oblasť pripadla do Tekovskej stolice, hoci geograficky inklinovala do Nitrianskej Župy. Na tom mala podiel cirkev, pretože osliansky dištrikt bol súčasťou tekovského arcidiakonátu.

Najstaršie zachované pečatidlo pochádza z r. 1503, kedy Oslany dostali od kráľa Vladislava práva mesta.

V období reformácie (16.st.) sa stali držitelia Oslianskeho majetku protestanti a tak sa skoro celá obec stala protestantskou. Keď sa Oslany dostali pod správu Pálfyovcov z Bojníc, pričinením manželky Pavla Pálfyho Františky Khuenovej, sa Oslany stali opäť katolíckym mestečkom (r.1660).

V roku 1670 oslobodil cisár Leopold I. Oslany od povinnosti ubytovať vojsko a o 7 rokov neskôr potvrdil mestečku trhové výsady udelené svojimi predchodcami Vladislavom I., predtým Maximiliánom II. (štyri výročné trhy v roku). Sám navyše povolil vydržiavať týždenný trh okrem nedele aj vo štvrtok a trh s dobytkom. Kráľovský a neskôr cisársky záujem o Oslany nasvedčuje tomu, že v mestečku bol čulý obchodný ruch.

V 17. storočí na život v mestečku vplývali turecké výboje a ich lúpežná činnosť. V r. 1663 Turci vyplienili Oslany a 12 okolitých obcí. Po tomto údere boli Oslany a okolité obce prinútené načas sa podrobiť tureckej zvrchovanosti a zaviazali sa platiť Turkom daň. Po určitom čase, keď turecké nebezpečie pominulo, prestali určené poplatky platiť. Preto Turci vyslali na Hornú Nitru novú trestnú výpravu. Turecké vojsko vypálilo celé mestečko, odvliekli do zajatia vyše 200 ľudí a tých, čo nestihli utiecť do hor, pobili. Oslany sa z tohoto úderu spamätali až po viacerých rokoch.

O 12 rokov neskôr neľútostne rabovali osliansku dolinu kurucké vojská. Bojnický zemepán Mikuláš Thurzo sústredil početné vojsko zo sedliakov a mešťanov a zaútočil na Kurucov. Bol však porazený.

Oslany sa po čase preberali z tureckých a kuruckých úderov a obnovili svoju remeselnícku a živnostnícku tradíciu. Stali sa strediskom obvodu v Tekovskej stolici. Boli sídlom slúžnovského úradu. V 90. rokoch 18. st. sa vytvoril v Tekovskej župe tzv. Horný obvod, deliaci sa na Hronský dištrikt a Osliansky trakt. Od r. 1803 boli Oslany znovu sídlom slúžnovského okresu. Ďalšiu zmenu zaznamenalo postavenie Oslian v časoch tzv. druhého provizória r. 1851-60, kedy celá oblasť pripadla do novoutvorenej Dolnonitrianskej župy. V 19. st. význam mestečka ešte vzrástol a v r. 1850 sa Oslany stali okresným mestom. V tom čase tu sídlil aj okresný súd. Po skončení Bachovej éry sa Osliansky okres vrátil spať do Tekovskej župy, v ktorej ostal až do zániku župného zriadenia v r. 1922. V tomto roku boli Oslany začlenené do okresu Prievidza, kde patrili do r. 1949. Od tohoto roku boli preradené do novovzniknutého okresu  Partizánske, ktorý trval do r. 1960. Potom boli Oslany znovu začlenené do okresu Prievidza, čo pretrvalo až do súčasnosti.   

Stredisko remesiel        

Na konci 17. a najmä v 18. storočí mali Oslany V Tekovskej župe prvenstvo v oblasti remeselnej výroby, hlavne pokiaľ ide o počet remeselníkov na rozlohe tohto územia. O tomto vývoji svedčia aj nasledovné údaje: r. 1715 bolo v Oslanoch 21 remeselníkov, r. 1746 - 136 a v r. 1786 - 151 remeselníkov. Takmer 70 všetkých remeselníkov zahŕňali tri najvýznamnejšie remeslá: súkenníci, čižmári a obuvníci. V menšom počte tu žili sitári, kožušníci, kováči, krajčíri, mlynári, mäsiari, pekári. Súkenníci, čižmári a obuvníci vyrábali pre širší trh, najmä pre banské mestá a pre severovýchodnú časť susednej Nitrianskej župy. Okrem rozvetveného súkenníctva boli Oslany významným centrom sitárskej výroby.

Za feudalizmu sa remeselná výroba rozvíjala na pôde cechov, ktoré boli ochrannými organizáciami remeselníkov najmä v mestách. Zachovalo sa niekoľko cechových artikul - vnútorných organizačných poriadkov v rámci uvedených zoskupení, ktoré nám poskytujú obraz o úrovni remesiel, ale čiastočne i spoločenských pomeroch. Privilégia schvaľoval kráľ.

Prvé tri hlavné remeslá dostali svoje privilégia v 17. storočí, ostatné cechy v 18. storočí. Prvým cechom v Oslanoch bol mäsiarsky - pred r. 1652. Okrem uvedených remesiel mali Oslany právo variť pivo. V 18. storočí tu bol postavený aj pivovar.

Významné návštevy v obci

           Dňa 21. 8. 1932 boli katolícke a orolské slávnosti v Oslanoch. Prítomný bol na nich aj Andrej Hlinka. Slúžil tu omšu a kázal. Potom nasledovalo veľké katolícke cvičenie, na ktorom prehovoril minister dr. Jozef Tiso. Po slávnosti bol spoločný obed a po obede bolo orolské cvičenie vo farskej záhrade. Večer bola zábava, na ktorej bolo okolo 2 500 ľudí.
           Dňa 18. 12. 1935 bola voľba nového prezidenta ČSR, nakoľko prezident dr. T. G. Masaryk sa 14. 12. 1935 vzdal svojho úradu. Za povšimnutie stojí, že o voľbe s dr. Benešom kandidoval ako druhý kandidát patrón oslianskej farnosti dr. Bohumil Nemec, univerzitný profesor v Prahe.
         Dňa 26. 9. 1936 v rámci svojej druhej cesty po Slovensku poctil našu obec svojou návštevou prezident E. Beneš. Hlave štátu sa dostalo v Oslanoch dôstojného privítania, na námestí bola postavená slávobrána. Pred odchodom do Prievidze sa prezident podpísal do oslianskej pamätnej knihy.


 

webygroup

Úvodná stránka