Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Zujímavosti

Viete, že ...

-   pohorie Vtáčnik je sopečného pôvodu a vzniklo vulkanickou činnosťou v období mladších treťohôr?

-   časť oslianskeho katastra patrí do veľkoplošnej CHKO Ponitrie?

-   prvá písomná zmienka o mestečku Oslany pochádza z roku 1254, keď sa v listine kráľa Belu IV. spomína kráľovský úradník Ivanka z Oslian, ktorému panovník daroval za verné služby zem Lelovce a  v rámci verejnej správy mali Oslany, ako centrum kráľovského špánstva, mestský charakter rovnako ako Bojnice a Prievidza?

-   v roku 1746 pracovalo v Oslanoch 33 čižmárov a osliansky čižmársky cech  bol najvýznamnejší na hornej Nitre? 

-    v roku 1786 mali Oslany 1417 obyvateľov?

-    od druhej polovice 19.storočia stál na čele mestečka volený richtár, ktorý spolu s členmi magistrátu, v rámci obecného predstavenstva, zabezpečovali výkonnú moc, zamestnávali vlastných sluhov, strážnikov, hlásnikov a nočných "vartášov , členom obecného predstavenstva bol tiež sirotský otec, ktorý popri starostlivosti o siroty spravoval aj miestny sirotinec?

-    v rokoch 1869-70 žilo v mestečku 1361 obyvateľov, podľa vierovyznania 1251 katolíkov, 106 židov a 4 evanjelici, z celkového počtu ovyvateľov nevedelo písať a čítať iba 462?

-   v roku 1872 bola v Oslanoch zriadená "Oslianska sporiteľňa , jedna z prvých bánk v regióne?

-   na základe Obecného zákona číslo 22 z roku 1886 boli Oslany zbavené štatútu okresného mesta a zaradené medzi obce?

-    v roku 1905 bolo do obce zavedené telefónne spojenie a prvé telefónne

aparáty?

-  v roku 1916 bol na vojenské účely "zrekvirovaný  veľký kostolný zvon, ktorý pochádzal z roku 1498?

/podľa knihy Oslany 1254-2004, vydal Obecný úrad v Oslanoch 2004/

 


 

Židia v Oslanoch

       V 30. rokoch 20. storočia bolo v Oslanoch cca 60 občanov židovskej národnosti. V tomto období už nemali vlastnú školu, ich deti chodili do štátnej ľudovej školy.

      Priezviská židovských rodín žijúcich v Oslanoch boli: Weinberger, Rosenberg, Berger, Horn, Welner, Schlesinger, Weiss, Steiner, Kuhn, Polak, Gettler, Schwarz, Weiteimer, Bobok, Furst, Winterstein, Diamant, Pauker, Šimko, Rein, Lôfler, Langh, Bock, Holtz. Rabín sa písal Jozef Nágel a lekárnik bol Arpád Šimko.

      Zo zvykov týchto občanov aspoň tie najpamätnejšie:

- veľkým ich sviatkom bol tzv. Dlhý deň /na Michala v septembri/. V tento deň nič nejedli. Celý deň boli v kostole až do východu prvej hviezdy. Po príchode z kostola sa mohli dosýta najesť. Starší občania jedli upečené sliepky a mladí kurence. Pred jedlom sa doma modlili. Príprava na túto večeru bola presne stanovená: hydinu mohol rezať len rezník. Používal britvu, ktorá mala stanovenú veľkosť 35 cm, na kozy a kravy 60 cm. Najprv sliepku vybral majiteľ, otočil ju trikrát okolo svojej hlavy, pričom sa modlil. Až potom odniesla slúžka sliepku k rezníkovi. Rezník chytil sliepku za hlavu, slúžka za krídla a nohy. Odrezanú hlavu prehodil cez seba na zem. Pozrel sa na britvu, či je krvavá. Ak bola, tak slipku nesmeli jesť, lebo bola nevhodná, čiže po nich "triefna". Takúto sliepku predali katolíkom. Ak po zarezaní sliepky bola britva čistá, sliepka bola vhodná, čiže "kóšer". /podľa knihy Oslany 1254-2004/


 

dnes je: 20.1.2019

meniny má: Dalibor

webygroup

Úvodná stránka